Záznam tretí
Neznášam schody. Especially tých desať kusov, čo máme doma. Kýmsom si zvykla na ich nevyhnutnosť pri kontakte izba – chladnička,párkrát som aj vyskúšala voľný pád. Nehovoriac o útrapách pripožúrkovom plížení sa do postele. I za triezva na nich dupem sintenzitou menšieho stáda. So stúpajúcim promile zvyknem postupneodhadzovať klúče, kabelku, mobil či seba... Vlastním aj niekoľkospomienkových poukážkoch, ako sú roztrhnuté jeansy a jedna šik jazvacez celé pravé koleno. Niekto nosí tattoo, iný ho má natural...
Po mojej klasickej štvrtkovej aerobikovej makačke sa schodisko javízvlášť nepríjemne. Všetko ma bolííí! V podobných chvíľach sa vážnečudujem, aké strašné zatemnenie mysle vedie týždeň čo týždeň skupinymasochistických žien do telocviční.
Jedna sa postaví dopredu akovodca stáda a pustí akúsi diskoodrhovačku. Potom vydáva mätúce pokyny vangličtine a cvičeniachtivé babenky lietajú zo strany na stranu v štýlešpinavého prádla. Nahrať ich na videokazetu a reality show sa môžuschovať... Keď sú všetci poriadne udýchaní, červení a na pokrajiinfarktu, začne sa pravé „žúžo“. Činky do rúk, zadok, brucho stiahnuť adýchať... Informácie nad zlato. Nasledujúca pol hodinka je zasvätenánekonečnému opakovaniu pofidérne sa tváriacich pohybov, zhybov azáhybov. Keď predcvičovateľka konečne prestane komandovať, znamená to,že sa všetci môžu šťastne navrátiť k svojim rodinám a tam čakať nanáslednú nevyhnutnú svalovú horúčku...
Citujem slová JOLIOVEJ, ktorá sa raz omylom zúčastnila podobnej „zábavky“ : „Mici, to radšej nebudem žrať ako toto...“ . Však nežer, cica! :)
Nuž, zúfalé nápady a lá ísť na aerobik ma zväčša pochytia podni strávenom pri compe. Vždy sa začnem s entuziazmom venovať školskýma iným povinnostiam, a so železnou pravidelnosťou skončím na obľúbenýchmodrých stránkach. Závislosť je hrozná vec. Aj keď s tým urputnezápasím, vždy sa všetci stretneme...na búme.
Odkedy existuje tento portál, značne sa mi zlepšil prstoklad,ovládam širokú paletu najrôznejších emotiikon, na mobil mi píše len môjmilý operátor a trpím silnými schizofrenickými predstavami, že sú mivšetci ľudia na ulici silne povedomí. Taktiež sa do školskej prezenčkyautomaticky podpisujem nickom a po mene ma volá snáď len teta Betka zdruhého kolena. Na svoju obranu však musím podotknúť, že sú aj horší.Poväčšine rodu mužského, veku rôznorodého, ega nadpriemerného a nápadunulového. Zn. Ázeťáci.
Hoci sa bude zdať, že negujem všetko predošle vypovedané,musím podotknúť – nemám rada internetovú komunikáciu. Presnejšie,komunikáciu s cudzími ľuďmi. Veď rozprávať sa o počasí a o škole sa dái so susedou cez okno, a to sa mi ešte aj jahody ujdú...
Preto celkom dobre nerozumiem, ako sa kedy zrodila fráza „Popísmenkuješ?“ Že na Azete? Že mi to vždy dvíha krvný tlak? Že to mažem, len to zbadám v pošte??? Ta nekúp to :)
Na druhej priečke „obľúbenosti“ tróni známe „Ako sa máme?“ Keby smeboli dva roky manželia a mali aspoň tucet detí, použitie množného číslaby bolo pochopiteľné. Prosím, toto nie...
Papier znesie síce dosť, ale čitateľ menej, tak v rámci ochrannýchriešení ďalšie perličky iba vymenujem : obmeny typu ako sa mi máš/akosa mojkáš, taktiež ahojky, ahojček, papiky, cmučik, sorky, fujki,xixixi, fňuk, papiky, ...................................... .Ak vás ešte niečo poučné napadne, kľudne mi dajte vedieť...vďaka:)
Je niečo po polnoci a slušní ľudia spia. Ja však, silneinšpirovaná heslom „dobré dievčatá sa dostanú do neba a zlé všade“,demonštratívne sedím vo vani a čítam Matkina. S teplotou vody som tomierne prehnala, tak rozmýšľam či kúpem alebo varím. Sa. Práve keď somriešila problém, ako obracať stránky mokrou rukou, zadrnčal mi mobil.Fuj, jsem se lekl....“Nechýbam ti?“ ŠÉFKO píše. Opäť má svoje stavy„som malý, škaredý, starý a plešatý, alebo prečo ma nechceš? Nopovedzte zamestnávateľovi, ktorý vás počas práce napojí, (mojitompoväčšine), nasýti, zabaví i vyplatí, že sa nemýli...!
„Citlivo mu neodpíš“, dá mi inštrukcie BLONCKA, čo si podobné ŠÉFKOVE dvorenie „užívala“ minulú sezónu.
BLONCKU poznám už od tretej triedy, keď nás miloval jedenspolužiak a stále sa nevedel rozhodnúť. Kdesi medzi sácaním sa vjedálni a zapichávaním kružidiel do rôznych častí tela, sa zrodilo našepriateľstvo. Aj že je blond, som jej odpustila:) Náš vkus na chlapov sanašťastie rokmi upravil, a vždy si ich svorne podelíme.
BLONCKA jemomentálne strááášne zamilovaná – motýle v bruchu lietajú nadzvukovourýchlosťou a ružové okuliare má minimálne cez pol tváre. Jednoducho,ani obraz, ani zvuk. A odkedy po mne v práci hodila šopský šalát,radšej do jej drahého nerýpem...
Kým sme dovolali, voda vo vani celkom vychladla. Aj Matkin uschol. Idem ho teda doraziť a spať. Zajtra bude lietačkový deň.
Auf wiedersehen, meine liebe !
