reklama

Ženské prekliatie

V našej rodine mali ženy odjakživa „prsia". Teda, nie že by iné ženy prsia nemali, ale my sme proste pod C-čka nešli. Už v pomerne skorom veku som spoznala, aké nepríjemné môžu byť prirovnania k Pamelám, Venušiam a podobným zľudoveným pomenovaniam zaužívaným pre typické symboly ženskosti. Reagovať na ne bohužiaľ neviem dodnes. Nikdy som sa s týmto „obdarovaním" nestotožnila a dodnes s ním zvádzam nerovný boj. Nerozumiem kamarátkam sťažujúcim sa na ich praktické „jednotky", desím sa tehotenstva kvôli reálnej hrozbe ďalšieho zväčšenia mojich pŕs a okrikujem priateľa pri akejkoľvek poznámke zameranej na môj hrudník... PREČO sa to teda nestalo mne? PREČO si tú prekliatu hrčku objavila moja mama...?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (43)
Obrázok blogu
(zdroj: http://img.ozene.zoznam.sk/ozene/155557.jpg/prsia-podprsenka.jpg)

Moja mama je naozaj skvelá žena. Nehovorím to preto, že som jej dcéra a dá sa teda z mojej strany predpokladať určitá prirodzená zaujatosť. No ona taká skutočne je. Boli chvíle, keď som ju za to až nemohla vystáť, pretože predstavovala príliš dokonalé spojenie vlastností, ktoré sa bohužiaľ nededí a získava sa len veľmi ťažko... Miluje svoju prácu, aj keď je plná nevďačných ľudí a nedokonalého systému adekvátneho ohodnotenia. Miluje svoju záhradku, o ktorú sa stará so zručnosťou pravého záhradného architekta. Miluje pohyb, priateľov, pozitívny prístup k životu, čo z nej robí atraktívnu ženu so neodolateľným šarmom. A keď si myslí, že ju nevidím a ja ju pritom pozorujem z diaľky, prekvapí ma, aká je nádherná. Moja mama.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je tiež veľká bojovníčka. Niekedy až príliš veľká, a tak sme si na to postupne všetci zvykli. Že jej sa nemôže nič stať. Že je vždy veselá, plná života a dokáže čokoľvek, možné i nemožné. Ani tú čudnú hrčku v prsníku sme nepovažovali za nič svetaborné. Všetky testy boli negatívne a operáciu sme familiárne nazvali skôr „kozmetickou" záležitosťou, než nejakým lekárskym zákrokom.

V deň operácie som sa prvýkrát naozaj bála. O ňu, o moju mamu. Avšak naša superžena bola o dva dni doma, v plnej zbroji a bez akýchkoľvek „strát". Ešte teraz mi do očí svieti status na Facebooku : „Pani máma zvládla operáciu ľavou zadnou!" Síce sme stále nemali konečné výsledky testov, no bola to pre nás uzavretá záležitosť. Iba mama sa bála...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V ten deň som prišla domov neskôr, ešte dobre naladená z kina. Hneď som si všimla, že niečo nie je v poriadku. Mali sme však obývačku plnú futbalových nadšencov, a tak som sa nechala odbiť čipsami a maminým ubezpečením, že sa je všetko v poriadku. Myslela som si, že sa možno pochytili s otcom. No ani vo sne by mi nenapadlo, že mi po naliehaní povie: Dani, je to zlé. Veľmi zlé... A ja som sa zbabelo rozplakala, akoby slzy dokázali vymazať pozitívny nález.

Nedokážem popísať, čo to je za pocit, vidieť svoju mamu - moju mamu! - tak veľmi sa báť. Objímať otca bojujúceho so slzami, pretože teraz musí byť silný on. A nevedieť, ako to celé zahrať, ako jej pomôcť. Ako povedať tej skvelej žene, že hoci netušíme, čo nás čaká, že to zvládneme... Mami, ľúbim ťa!

Danica Polčíková

Danica Polčíková

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  Román o ženách...a nielen prepoviedkaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu